reklama

Ako vyliečiť Eurozónu?

Prečo rastie nezamestnanosť v Eurozóne? Ako by sme Eurozónu mohli dostať naspäť do formy a neporušiť pritom pakt stability a rastu?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (73)

Nasledujúci obrázok sumarizuje posledný vývoj na trhu práce – nezamestnanosť v USA klesá, kým v Eurozóne rastie. Niekedy v polovičke roka 2009 bola nezamestnanosť v eurozóne aj v USA na podobnej úrovni, približne okolo 10% (na obrázku v červenom krúžku) no potom sa nožnice roztvorili. Prečo?

Rozdielov je niekoľko, ale kým v eurozóne sme sa v spomínanom roku pustili do úsporných opatrení a monetárna politika ostala viac menej neutrálna, USA v rozpočte nešetrili a ich centrálna banka začala konať. Nie je to jediný rozdiel, ale pravdepodobne ten najpodstatnejší.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo by teda mohla spraviť Európa?

Uvoľniť monetárnu politiku, Eurozóna proste potrebuje infláciu. Prečo? Pretože to vylieči najväčšie problémy, nerovnováhu medzi severom a juhom a taktiež dlhy.

Ako vylieči inflácia konkurencieschopnosť juhu?

Krajiny juhu trpia tým, že ich pracovná sila je jednoducho príliš drahá. Ak by mali svoju vlastnú menu tak by mohli devalvovať a tým zvýšiť svoju konkurencieschopnosť. To bol aj jeden z argumentov pre vystúpenie Grécka z eurozóny – bude mať vlastnú menu a môže devalvovať. Vlastnú menu ale nemajú a tak majú dve možnosti. Tou prvou, ktorú diktuje Nemecko, je vnútorná devalvácia, tou druhou je cesta uvoľnenej monetárnej politiky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cesta vnútornej devalvácie

znamená, že ceny aj mzdy by mali klesnúť (nominálne). Háčik je v tom, že najme mzdy sú rigidné smerom na dol tj. ľudia neakceptujú zníženie platu. To je empiricky dokázaný fakt (a môžeme to sledovať naživo teraz na juhu, aj napriek rapídnemu poklesu ekonomickej aktivity mzdy klesajú len nepatrne a ceny vôbec). Raz síce budú musieť prijať aj nižšie mzdy, nakoľko nebudú mať inú možnosť no bude to trvať dlho. No a počas tohto obdobia bude vysoká nezamestnanosť – čoho sme práve svedkami. Aby toho nebolo málo, Nemeckom namiešaný koktejl pijú krajiny v čase nutných rozpočtových škrtov, ktoré taktiež zvyšujú nezamestnanosť a zvyšujúca sa nezamestnanosť znižuje rozpočtové príjmy pretože ľudia, ktorý pracovali a odvádzali dane zrazu prestanú odvádzať dane a namiesto nich začnú poberať dávky v nezamestnanosti a sociálne dávky, teda z prispievateľov sa stanú príjemcovia. Zároveň majú menej peňazí a preto menej nakupujú a teda klesá aj výber DPH. Deficit sa zvyšuje a tieto krajiny sú následne tlačené istým zoskupením troch prvkov do konsolidácie rozpočtu čoho výsledkom je aj rôzne zvyšovanie daní, čo zase iba oslabí ekonomickú aktivitu a zvýši nezamestnanosť a kruh sa uzavrel... lenže v tomto prípade je to ešte horšie pretože šetria všetci takže ekonomika sa nemôže spoľahnúť ani na zahraničný dopyt a teda všetci sme sa dostali do tzv. „pasce šetrenia“, stručne, ak začnú šetriť všetci naraz tak neušetrí nikto nič - akýkoľvek váš výdaj je príjem niekoho iného, teda ak všetci šetria tak sa aj všetkým znižujú príjmy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pekne to celé zhrnul bývalý grécky premiér: „Za 20 rokov šafárenia, míňania a života na dlh nám ostal dlh vo výške 120% HDP. Po 5 rokoch šetrenia a dvoch bankrotoch máme dlh 160%“ Toto všetko môžeme vidieť teraz naživo v celej južnej Európe. Nezamestnanosť v Grécku a Španielsku prekročila 27%, tj. každý tretí práce schopný človek je oficiálne bez práce. Nezamestnanosť začína rásť aj vo Francúzsku a iných krajinách pôvodného „jadra“, napr. v Holandsku. Snažiť sa šetriť v takejto situácií je šialenstvo...

Je to síce cesta transformácie, no je dlhá, bolestivá, vytvára generáciu bez pracovných návykov (nezamestnanosť mladých sa prekračuje 60% ), vzniká pri nej mnoho ľudského nešťastia a ženie hore popularitu extrémistov a nenávisť v Európe. V kontraste s ňou je tu...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cesta uvoľnenej monetárnej politiky

a vyššej inflácie, ECB uvoľní monetárnu politiku a dovolí infláciu povedzme 4% – 5% po dobu niekoľkých rokov. V krajinách na severe narastú mzdy pretože nezamestnanosť je tam nízka a naopak, v krajinách na juhu mzdy nebudú veľmi rásť pretože bez práce je tam obrovské množstvo ľudí a zamestnávatelia si môžu vyberať , napr. v Španielsku a Grécku bola nezamestnanosť v roku 2008 cca 8%, teraz je 27% takže je a ešte dlho aj bude z čoho vyberať a zamestnávateľom stačí ponúknuť pracovné miesto, netreba zvyšovať plat. Obyvatelia juhu budú potom chudobnejší nakoľko ceny budú rásť a platy nie, za svoje mzdy si budú skutočne môcť kúpiť menej, no to je cieľ aj súčasnej politiky. Takto sa vyrovnajú nerovnováhy a zároveň sa aj zvýšia príjmy v štátnom rozpočte bez nutnosti zvyšovania daní pretože samotná inflácia jednak zvýši (nominálne) príjmy, zvýši výkon ekonomiky, zníži existujúci dlh (čiastočná monetarizácia v kombinácií s rastom HDP) a zároveň prísun peňazí od ECB nakopne ekonomiku. Aby bolo jasné, nie som proti škrtom a štrukturálnym reformám ale pri uvoľnenej monetárnej politike sa budú zavádzať ľahšie pretože budú menej bolestivé.

Samozrejme nič nie je zadarmo a aj toto bude musieť niekto zaplatiť. Zaplatia to majitelia dlhopisov (tí by ale mali niesť zodpovednosť za svoje chybné investičné rozhodnutia z minulosti a stále je to lepšie ako krach), držitelia hotovosti a takýto model nafúkne bubliny, po skúsenostiach FEDu na akciových trhoch, komoditách a možno aj nehnuteľnosti – jednoducho všade tam, kde budú ľudia (v domnení, že im to pomôže) utekať pred infláciou. Každopádne sú to menšie škody ako má súčasná politika. Inflácia je zároveň návyková ako čokoláda a preto je potrebné jasne stanoviť cieľ pri ktorom sa spustí exit stratégia.

Ako uvoľniť monetárnu politiku?

Existuje mnoho štandardných spôsobov o ktorých diskutujú akademici. Sú ľahko dohľadateľné na internete a treba ich brať vážne. Stručne, išlo by o oficiálnu zmenu inflačného cieľa, jasne definované pravidlá exit stratégie, 0% úrokové sadzby a potom to, čo robil FED, BoE či BoJ - Kvantitatívne uvoľňovanie... teda nákup dlhopisov či iných aktív, zlata... V tomto blogu sa zameriam aj na niektoré neštandardné a menej realistické a berte ich s nadhľadom:)

Prvé riešenie by sme mohli nazvať darček od centrálnej banky. Každý občan eurozóny dostane počas nasledujúceho roka každý mesiac na účet istú sumu, povedzme 100 eur s tým, že musí sľúbiť, že ich minie: ) V takomto období sa ľahšie presadzujú reformy, nemyslíte?

To druhé si nazvime odmena za prácu. Štáty eurozóny znížia daň z práce a výpadok bude financovať ECB.

A nepríde hyperinflácia?

Nie, nepríde :) Spomínate si ešte na komikov, čo pred začatím a počas kvantitatívneho uvoľňovania v USA strašili hyperinfláciou a odporúčali kupovať zlato? Nie? Tak napr. tu. Naozaj, prišla strašná hyperinflácia, v máji 2013 po troch kolách pumpovania peňazí bola až 1,1% :) Zlato sa síce dostalo z úrovní okolo 1200 na 1900, no niekedy od polovice roku 2013 klesá a teraz je hodnote niečo pod 1374 a zdá sa, že pokles ešte ani zďaleka neskončil.

Otázka na záver,

a čo môže spraviť Slovensko? Zrejme nič, resp. priamo úmerne sile nášho slova v Bruseli a vo Frankfurte.

Tomáš Mikluščak

Tomáš Mikluščak

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám 33 rokov, manželku a dve malé dcérky. Bol som programátor, učiteľ v ZŠ, výskumník na Elektrotechnickej fakulte Žilinskej Univerzity. Momentálne som projektový manažér, ktorého tajný sen je sa jedného dňa znova vrátiť na univerzitu. Vo voľbách do parlamentu 2020 som na kandidátke Progresívne Slovensko – SPOLU z miesta č. 98. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu