Vojenský útok na Irán

Autor: Tomáš Mikluščak | 6.3.2011 o 0:59 | (upravené 6.3.2011 o 1:07) Karma článku: 5,12 | Prečítané:  1484x

Je vôbec reálny? Ako by asi dopadol? Aká je vojenská sila Iránu, ako by na prípadný útok mohol reagovať? Bude mať Irán jadrovú technológiu?

 

Prečo sa o tento kus zeme tak ďaleko od nás vlastne zaujímať?

Irán sa rozhodol, že bude vlastniť jadrovú zbraň a Izrael sa rozhodol, že to celkom iste nedopustí. Dve vojensky najsilnejšie krajiny na blízkom východe. Izrael pravidelne dokazuje, že pri obrane svojej bezpečnosti neváha použiť armádu a Irán tiež nebude mať zábrany vojensky odpovedať. Čo viac dodať?

USA?

Analytici hovoria o Iráne ako o možnom cieli pre USA. Má ropu, iné náboženstvo, dlhodobý konflikt s USA a skrz jadrovú technológiu je ľahké interpretovať ho ako hrozbu pre svet. Na druhej strane sú USA už zainteresované v dvoch konfliktoch a ich priorita je čím skôr opustiť Irak a Afganistan. V Afganistane sa situácia nezlepšuje a stále viaže veľa vojakov a dolárov. Okrem toho trápi USA astronomický dlh, vysoká nezamestnanosť a viac než neistý výhľad ekonomiky. Náklady na vojnu v Iraku sa odhadujú na 800 až 2000 miliárd dolárov. Za takýchto okolností je ďalšie vojenské dobrodružstvo to posledné, čo by chceli voliči v USA počuť a ekonomika mohla zvládnuť. Pripomínam, že 2012 je v USA volebný rok, takže vojenský zásah proti Iránu je vrcholne nepravdepodobný. Ak sa nič nezmení, tak po roku 2012 bude bezpredmetný – Irán bude jadrovú zbraň vlastniť alebo k nej bude veľmi blízko.

Navyše, Irán je tvrdší súper ako bol Irak. V porovnaní je tri krát tak veľký a má dva krát toľko obyvateľov. Je trošku lepšie vyzbrojený, no hlavne, Iránske obyvateľstvo nebude vítať US vojsko ako osloboditeľov ako sa to čiastočne stalo v Iraku a Afganistane. Kým v Iraku a Afganistane vládli tvrdé diktatúry s ktorými sa obyvateľstvo nestotožňovalo, vláda v Iráne ma oveľa silnejšiu podporu obyvateľstva (vlna revolúcií v arabskom svete Irán obchádza), ktoré má veľmi silné anti-americké a anti-sionistické nálady. Navyše jadrový program je v Iráne všeobecne považovaný za „vec cti“ a národnú hrdosť. Dokonca ani neúspešný kandidát na prezidenta Mír Hosejn Músáví nebol proti tomuto programu. Iránci nechápu, že keď môže mať jadrové zbrane Izrael, prečo by ich nemohol mať Irán. V prípade vojenského útoku by sa celkom iste nesprávali k pochodujúcim armádam ako k osloboditeľom.

Taká vojna by mohla mať rysy 34-dňového konfliktu Izrael – Hizballah v roku 2006. Na jednej strane dobre vycvičené vojsko s najmodernejšou technikou, na proti nemu slabšie vyzbrojení militanti zo znalosťou okolia a schopnosťou „splynúť v dave“. Toto prirovnanie sedí aj preto, že Izraelská výzbroj je veľmi podobná tej USA a Hizballáh vyzbrojuje práve Irán. Výsledok vojny by sa dal zhrnúť ako remíza s tým, že na body vyhral Hizballáh. Pripomínam, že Hizballáh v roku 2006 dokázal to, čo nedokázala žiadna regulárna arabská armáda - 34 dní odolával početnejšej Izraelskej armáde a Izraelu sa ho nepodarilo zničiť a dokonca ani výraznejšie oslabiť.

Neochotu USA udrieť dokazuje aj fakt, že Izrael už viac krát žiadal USA o spoločný letecký útok či o vojenskú podporu no neuspel. Priamy vojenský útok USA na Irán je teda takmer vylúčený.

Izrael?

Ďalší kandidát je Izrael. Ten by veľmi chcel (a to sa mu netreba čudovať keďže z Teheránu často počuť o „vymazaní“ židovského štátu ), ale nemá ako, nemá kadiaľ a nemá zahraničnú podporu. Izrael bol síce viac krát prinútený stať so zbraňou v ruke proti arabskej presile a vždy to vďaka technologickému a taktickému náskoku úspešne zvládol (okrem konfliktu s Hizballahom v lete 2006), ale Irán je z mnohých dôvodov sústo nad jeho sily.

Cielený letecký útok

Často sa hovorí o možnosti organizovaného leteckého útoku na Iránske jadrové zariadenia. Irán to očakáva a preto buduje továrne v horských regiónoch ktoré budú chránené pred možnými útokmi, kde plánuje inštalovať odstredivky novej generácie. Navyše netreba podceniť Iránsku možnosť odplaty. Irán vlastní rakety stredného doletu napr. Sadžíl 2 s doletom až 2000km a „dážď“ týchto rakiet nad Izraelom a americkými vojenskými základňami môže byť skutočne nepríjemný. Okrem toho môže výrazne ohroziť Izrael prostredníctvom svojich „predĺžených“ rúk Hammasu a najmä Hizballáhu. Podľa Izraelských údajov ma hnutie Hizballáh k dispozícií štyrikrát toľko rakiet ako v roku 2006 a má isť o rakety ktoré sú dlhšieho doletu a presnejšie ako tie ktoré použil v roku 2006. Taktiež môže Irán blokovať Hormudský prieliv – jediné spojenie Perzského zálivu s Indickým oceánom, bod cez ktorý preteká 40% tranzitu ropy. Ako akt pomsty by sa Irán mohol aktívnejšie zapojiť do bojov v Afganistane.

Otázne je, ako by sa k takejto akcii a následnej Iránskej odvete postavilo medzinárodné spoločenstvo.

Celkom isté ale je, že cielený letecký útok nezastaví jadrový program, môže ho nanajvýš spomaliť.

Medzinárodná podpora

Keď sa schyľovalo k invázií do Iraku, USA zozbierali celkom širokú koalíciu (Veľká Británia, Austrália, Poľsko...). V dnešnej dobe by sa na stranu USA vojensky postavil tak akurát Izrael. Je otázne, či by Izrael či USA našli v Európe aspoň diplomatickú podporu k útoku na Irán.

Rusko, Čína, Turecko, Egypt

Nikto nepochybuje o tom, že Rusko neostane nezainteresované. Irán leží kúsok od Ruských hraníc, Teherán a Moskva podpísali veľa obchodných dohôd. No najmä, Rusko má v poslednej dobe stále viac problémov s nepokojným moslimským Kaukazom a nestabilita ktorú by vojna určite priniesla (dlhotrvajúce boje v Iraku a Afganistane) neveští pri Ruských hraniciach na dlhé roky nič dobré.

Iránsky najväčší obchodný partner je zase Čína ktorej iste nie je ľahostajný osud svojich investovaných dolárov a ohrozenie plynulých dodávok ropy a plynu. Pripomínam, že Irán je tretí najväčší dodávateľ ropy do Číny. Rusku a Číne taktiež celkom vyhovuje stav „studenej vojny“ medzi USA a Iránom.

Osobitnou kapitolou je Turecko, táto 16. najväčšia ekonomika sveta a regionálna veľmoc sa v posledných rokoch viditeľne odkláňa od podpory Izraela a prikláňa na stranu moslimských krajín.

Egypt bol za vlády diktátora Mumbaraka silný spojenec USA a Izraela. Časy sa menia, Mumbaraka zvrhla revolúcia a ako sa Egyptské obyvateľstvo postaví k podpore Izraela či Iránu nevie zatiaľ nikto. Jedno je však isté: taký spojenec „západu“ ako bol Mumbarak už v Egypte vládnuť nebude – dôkazom toho sú aj Iránske vojnové lode plávajúce po 30 rokoch cez Suez.

Spomalenie bežca

Ako najreálnejšia cesta sa javí kombinácia sankcií a sabotovania Iránskeho jadrového programu. Sankcie už zavedené sú a sabotáž (hlavne MOSSAD) už dávno, vírus Stuxnet v iránskych jadrových zariadeniach, technické problémy, výbuchy vo výskumných zariadeniach, únosy či vraždy Iránskych vedcov... Je to však len hádzanie brvien pod nohy bežca - spomalí ho to, ale nezastaví.

Nie či ale kedy a čo s tým

Otázkou je nie „či bude mať Irán jadrovú technológiu“, ale kedy a čo s tým potom. Totiž, ak sa nič nezmení, jedného dňa niektorý Ajatoláh na niektorej vojenskej prehliadke so všetkou slávou a pompéznosťou predstaví svoje jadrové hlavice.Nosiče už má....A teň deň môže prísť oveľa skôr ako by si niektorí z nás predstavovali.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami (Komentár Máriusa Kopcsaya)

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

EKONOMIKA

Kažimír dostal košom. Sulík odmietol zmenu dlhovej brzdy

Sulík sa stretol s ministrom financií.

TECH

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava.


Už ste čítali?