Berie nám technológia prácu?

Autor: Tomáš Mikluščak | 20.6.2013 o 9:39 | (upravené 20.6.2013 o 10:39) Karma článku: 6,02 | Prečítané:  893x

Autá budú jazdiť samé a preto nebudeme potrebovať šoférov. Tie od googlu to už vedia. Vyspelé inteligentné roboty nahradia pracovníkov v továrni.  A skutočne, prvé továrne kde pracuje už iba niekoľko zamestnancov a všetko ostatné robia roboty už stoja. 3D tlačiarne čiastočne nahradia továrne a aj tie čo ostanú, budú vybavené inteligentnými robotmi.  Máme sa teda budúcnosti obávať? Kde budeme všetci pracovať?

Takéto argumenty počúvam v poslednom období počúvam z rôznych strán.  Nedávno Paul Krugman, Andrew McAfee či moji kolegovia.

Zďaleka sa pritom nejedná iba o manuálnu prácu. IT systémy nahradia biele goliere, pokročilé rozpoznávanie hlasu (ktoré už teraz funguje pre angličtinu veľmi dobre a môžete si ho skúsiť ak máte Windows v anglickej verzii prípadne iPhone a Siri) umožní systémom ako Watson od IBM nahradiť pracovníkov na infolinkách, sekretárky,  asistentky a väčšinu kancelárskych pracovníkov. Obávať by sa mali aj lekári. Watson od IBM má štatisticky lepšie výsledky diagnostiky ako väčšina lekárov a netreba sa čudovať. V pamäti má milióny podobných prípadov a na rozdiel od ľudských kolegov zvažuje celú ich históriu pacientov, každý jeden liek, ktorý kedy brali, každú chorobu ktorú prekonali. Vzdelávanie bude prebiehať pomocou online kurzov, bude efektívnejšie a preto nebudeme potrebovať učiteľov. Prvé online kurzy už fungujú a majú skvelé výsledky. Aby toho nebolo málo, kto vie, čo prinesú nano a bio technológie či génové inžinierstvo.

Otázka teda znie, kde budeme všetci pracovať?

Odpoveď je jednoduchá, neviem, a v podstate to teraz ešte ani nemôžeme vedieť. Som si však istý, že práce bude dosť.  Jednoducho, ak si spravíme krátky exkurz do histórie tak zistíme, že táto nezmyselná predstava o tom, ako berú stroje ľudom prácu nie je vôbec nová. Prvýkrát zaznela už v roku 1786 kedy pracovníci v anglickom Leedsi protestovali proti nasadzovaniu strojov do továrni pretože berú ľudom prácu. Neskôr sa mnohokrát vrátila a vždy sa ukázalo, že bola mylná. Napokon, žijeme v roku 2013, 227 rokov od protestov v Leedsi a práce je stále dosť. V Japonsku, ktoré je technologicky tak vyspelé ako mi nebudeme ani o 20 rokov je nezamestnanosť na úrovni 4% čo zodpovedá približne fluktuácií, silne priemyselné a rozvinuté Nemecko ma taktiež minimálnu nezamestnanosť a nemecký priemysel vidí problém v nedostatku pracovníkov, nie v nedostatku práce.

Ekonomika sa mení

Koľko bolo v 80. rokoch vo vyspelých krajinách potrebných účtovníčok? Neviem, ale som si istý, že s príchodom účtovníckeho softvéru sa ich počet dramaticky zredukoval. Koľko ľudí bolo celosvetovo zamestnaných v oblasti turistického ruchu v 60. rokoch? Neviem, ale turizmus bol v tých časoch skôr raritou, kým v roku 2012 sa počet turistov celosvetovo prehupol cez jednu miliardu a priamo zamestnáva 110 miliónov ľudí (pre predstavu, ako veľké číslo to je, počet zamestnaných ľudí v najväčšej ekonomike sveta, v USA je cca 140 miliónov). Koľko bolo v 80. rokoch potrebných IT špecialistov? Koľko ich je potrebných teraz? Koľko ľudí sa živilo fotografovaním v 80. rokoch? Len v okruhu mojich známych je ich (poloprofesionálne) asi 12. Dnes nie je nič nezvyčajné ak žena dostane ako darček profesionálne fotenie. V 80. rokoch takmer nemožné. Svet sa jednoducho mení, no história nám ukazuje, že práce bolo vždy dosť. Prečo by to teda malo byť tento krát iné?

Nezamestnanosť a technologický pokrok

Dáta ukazujú, že medzi technickým pokrokom a nezamestnanosťou neexistuje takmer žiadna korelácia. Kanada mala v 80. rokoch dvakrát tak vysokú nezamestnanosť ako má teraz, Švajčiarsko koncom 90. rokov a Nemecko zase ešte desať rokov dozadu. Počet zamestnancov v priemysle v Číne bol ešte v polovičke 80. rokov na úrovni okolo 50 miliónov, dnešné odhady hovoria o takmer pol miliarde a pritom sa úroveň automatizácie v priemysle odvtedy rapídne zvýšila. Nezamestnanosť teda závisí od iných faktorov, nie od technického pokroku a korelácia takmer neexistuje.

Automatizácia bude pokračovať

a technickému pokroku netreba brániť. Je pravda, že mnoho terajších pracovných miest zanikne, ľudia sa budú musieť učiť rýchlejšie a práca bude viac flexibilnejšia. No, predstava, že všetku prácu budú za nás robiť inteligentné roboty a inteligentný software mi pripomína výrok riaditeľa parížskeho patentového ústavu, ktorý koncom 19. storočia povedal, že o niekoľko rokov bude jeho úrad zbytočný pretože bude už všetko vynájdené. Som si istý, že to bol múdri človek a keďže bol v danej pozícií tak mal aj náležité znalosti a jeho predstava vychádzala z poznania danej doby. Nerobme rovnakú chybu. Netreba sa báť práce bude dosť. Bude iná, ale bude jej dosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva prvého neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie. Kristíne Šlesarovej nepomohli ani ďalší štyria odborníci.


Už ste čítali?